pondelok, 6 januára
  • English

CIVILNÁ OCHRANA

Google+ Pinterest LinkedIn Tumblr +

Dátum uverejnenia odpovedí: 23.10.2024

OTÁZKA: Aké úlohy plní oblasť CO na Slovensku?

Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.

Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom  zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstvachrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.

CO zahŕňa najmä tieto úlohy a opatrenia:

  • organizovanie, riadenie a vykonávanie záchranných prác, ktoré spočívajú hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených,
  • organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby,
  • poskytovanie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania,
  • zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie,
  • vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení,
  • organizovanie, riadenie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu,
  • posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania záujmov civilnej ochrany na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických parametrov zariadení civilnej ochrany,
  • zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti v civilnej ochrane.

Civilná ochrana zahŕňa aj doplňujúcu činnosť potrebnú na splnenie úloh uvedených vyššie vrátane plánovania, organizovania, materiálneho zabezpečenia a kontroly.

Úlohy a opatrenia civilnej ochrany sa plnia aj počas núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

Civilná ochrana zahŕňa aj opatrenia prijímané počas núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

 

OTÁZKA: Čo je to mimoriadna situácia?

Mimoriadnou situáciou rozumieme obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená v zmysle zákona č.42/1994 Z.z.podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

V zmysle § 3b zákona č.42 /1994 Z. z.sa mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

V zmysle § 8 zákona 42/1994 Z. z. mimoriadnu situáciu vyhlasuje a odvoláva vláda SR, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja. Ak sa rozsah mimoriadnej udalosti týka územného obvodu kraja, vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu na území daného kraja Okresný úrad v sídle kraja. V prípade vzniku mimoriadnej udalosti  na území obce vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu obec. 

Ak bol vyhlásený núdzový stav alebo výnimočný stav, mimoriadna situácia sa z tých istých dôvodov a na tom istom území nevyhlasuje.

 

OTÁZKA: Aký je rozdiel medzi mimoriadnou situáciou a mimoriadnou udalosťou?

V zmysle   § 3 zákona č.42 /1994 Z.z. sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa smogová situácia, narušenie dodávok tepla nežiaduci výskyt medveďa hnedého, hromadný prílev cudzincov na územie Slovenskej republiky alebo teroristický útok, pričom:

živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok,

Havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok,

katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie,

nežiaduci výskyt medveďa hnedého je mimoriadna udalosť, ktorá je vyhodnotená ako stav, ktorý predstavuje riziko ohrozenia života, zdravia alebo vzniku škôd na úrode, hospodárskych zvieratách alebo závažných škôd na majetku v súvislosti s výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia.

Mimoriadnou situáciou rozumieme obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená v zmysle zákona č.42/1994 Z.z.  podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

To znamenáMimoriadna situácia je následkom mimoriadnej udalosti.

 

OTÁZKA: Kto vyhlasuje mimoriadnu situáciu?

Mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Prehľad príslušných orgánov vyhlasujúcich mimoriadnu situáciu na území SR je uvedený v nasledovnej tabuľke:

 

Orgány SR vyhlasujúce mimoriadnu situáciu Za podmienok Príslušný právny predpis
vláda SR ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja Zákon č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva
okresný úrad v sídle kraja ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod okresného úradu Zákon č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva
okresný úrad vo svojom územnom obvode Zákon č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva
starosta obce vo svojom územnom obvode Zákon č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva

OTÁZKA: Čo je krízová situácia? 

Krízová situácia mimo času vojny a vojnového stavu, v zmysle § 2 zákona č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu  a ústavné orgány môžu po plnení podmienok uvedených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu.

Ďalšiu definíciu krízovej situácie uvádza čl.1 ústavného zákonu č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, v nasledovnom znení:

Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.

OTÁZKA: Čo je to núdzový stav?

 V zmysle čl.5 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, sa núdzový stav môže vyhlásiť za uvedených podmienok:

Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, k ohrozeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.

OTÁZKA: Čo je to výnimočný stav? 

V zmysle čl.4 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, sa výnimočný stav môže vyhlásiť za uvedených podmienok:

Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok alebo dôjde k inému hromadnému násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov; výnimočný stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.

Výnimočný stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 60 dní. Ak vzniknú nové okolnosti bezprostredne súvisiace s dôvodmi, pre ktoré bol výnimočný stav vyhlásený, možno výnimočný stav predĺžiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najviac o ďalších 30 dní.

V čase výnimočného stavu môže prezident na návrh vlády:

  • nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy,
  • povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe.

OTÁZKA: Čo je to „provizórny kryt“ civilnej ochrany?

Pojem „provizórne kryty“ je nesprávny. O krytoch, resp. ochranných stavbách CO pojednáva § 10, §11, § 12 vyhláška MV SR č. 532/2006 Z.z.  Ochranné stavby CO (kryty) sa v zmysle vyhlášky členia na odolné úkryty, plynotesné úkryty a jednoduché úkryty budované svojpomocne. Rozdiel medzi uvedenými typmi krytov je v schopnosti konštrukcie odolávať vonkajším účinkom mimoriadnych udalostí (únik nebezpečnej látky, bombardovanie a pod.) a dobe pobytu ukrývaných osôb.

 

Ochranné stavby sa v zmysle vyhlášky členia na 3 typy:

  1. Jednoduché úkryty budované svojpomocne (JÚBS)

Na jednoduché úkryty budované svojpomocne sa vyberajú vhodné podzemné alebo nadzemné priestory stavieb vybudované v stave bezpečnosti, ktoré po vykonaní svojpomocných špecifických úprav musia zabezpečovať čiastočnú ochranu pred účinkami mimoriadnych udalostí a použitých zbraní v čase vojny a vojnového stavu.

Vhodné podzemné a nadzemné priestory stavieb vybrané pre jednoduché úkryty možno považovať za ochranné stavby až po vykonaní špecifických úprav, ktoré sú potrebné na pripravenosť stavieb plniť účel, na ktorý boli vybudované.

Vybrané vhodné podzemné alebo nadzemné priestory stavieb na jednoduché úkryty musia spĺňať požiadavky na:

  • vzdialenosť miesta pobytu ukrývaných osôb tak, aby sa mohli v prípade ohrozenia včas ukryť,
  • zabezpečenie ochrany pred radiačným zamorením a pred preniknutím nebezpečných látok,
  • minimalizáciu množstva prác nevyhnutných na úpravu ich priestorov,
  • statické a ochranné vlastnosti,
  • vetranie prirodzeným alebo núteným vetraním vonkajším vzduchom, filtračným a ventilačným zariadením,
  •  

Spohotovovanie jednoduchého úkrytu budovaného svojpomocne pozostáva:

  • z utesnenia okien a dverí,
  • zo spohotovenia sociálnych častí,
  • z vytvorenia zásoby vody,
  • z označenia nástupu a výstupu z úkrytu,
  • zo zabezpečenia zdravotníckeho materiálu a prostriedkov individuálnej ochrany.

 

  1. Odolné úkryty

Odolné úkryty sú odolné stavby:

  • na ochranu proti vonkajšiemu statickému a dynamickému zaťaženiu,
  • na zabezpečenie plynotesnosti stavby,
  • na zabezpečenie dodávky filtrovaného vzduchu pre ukrývané osoby,
  • na utvorenie podmienok na dlhodobý pobyt ukrývaných osôb, a to najmenej na päť dní.

Odolné úkryty sa vybavujú:

  • zariadením na zásobovanie vodou a kanalizačným zariadením,
  • zariadením na zásobovanie elektrickou energiou,
  • filtračným a ventilačným zariadením,
  • telekomunikačnou technikou,
  • signalizačným zariadením na signalizáciu ich polohy pri zavalení,
  • zariadením na zabezpečenie podmienok potrebných na pobyt ukrývaných osôb,
  • hasiacimi prístrojmi,
  • náradím na vyslobodenie z poškodeného úkrytu.

 

  1. Plynotesné úkryty

Plynotesné úkryty sú ochranné stavby, ktoré

  • zabezpečujú plynotesnosť stavby,
  • zabezpečujú dodávku filtrovaného vzduchu pre ukrývané osoby,
  • utvárajú podmienky na krátkodobý pobyt ukrývaných osôb, a to najmenej na dva dni.

 

(4) Plynotesné úkryty sú vybavené
a) filtračným a ventilačným zariadením,
b) sanitárnym zariadením,
c) telekomunikačnou technikou,
d) elektroinštaláciou,
e) náradím na vyslobodenie z poškodeného úkrytu,
f) hasiacimi prístrojmi,
g) signalizačným zariadením na signalizáciu ich polohy pri zavalení.

 

OTÁZKA: Ako je možné predĺžiť odbornú spôsobilosť z CO a kde?

V zmysle § 18a ods.6 zákona č.42/1994 Z.z.  Odborne spôsobilá osoba je povinná každých päť rokov od vykonania skúšky zúčastniť sa školenia a po jeho skončení absolvovať preskúšanie; ak sa školenia nezúčastní alebo nevyhovie na preskúšaní, stratí odbornú spôsobilosť. Osoba, ktorá stratí odbornú spôsobilosť, je povinná bezodkladne odovzdať osvedčenie ministerstvu vnútra.

Školenie na predĺženie platnosti osvedčenia organizuje Ministerstvo vnútra SR sekcia krízového riadenia. Miesto a termín konania školenia uverejňuje na svojej web stránke.

 

OTÁZKA: Kedy vzniká povinnosť mať vypracovanú dokumentáciu z civilnej ochrany?

Povinnosť vypracovať dokumentáciu vyplýva z § 16 ods. 1 písm. e) zákona č. 42/1994 Z.z.

Plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti, známy aj pod názvom „dokumentácia CO“ je základný dokument v oblasti civilnej ochrany charakterizujúci pripravenosť firmy na zvládanie mimoriadnych udalostí. Osobou prevzatou do starostlivosti je v zmysle zákona č. 42/1994 Z.z. osoba, ktorá sa okrem zamestnancov právnických osôb alebo zamestnancov fyzických osôb – podnikateľov nachádza s ich vedomím na v ich objektoch, ktoré užívajú tieto právnické osoby alebo fyzické osoby – podnikatelia. Rozsah dokumentácie závisí od zdrojov ohrozenia, ktoré z geografického hľadiska pre podnik predstavujú riziko. Za zdroje ohrozenia môžeme považovať priemyselné podniky narábajúce s nebezpečnými chemickými látkami, povodňové oblasti, oblasti s možným výskytom zosuvov pôdy alebo požiarov, jadrové zariadenia a pod.

Posúdenie nebezpečenstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia je upravené v dokumente analýza územia z hľadiska možných mimoriadnych udalostí. Analýzu vypracovávajú okresné úrady vo svojom územnom obvode a následne ich zverejňujú na svojich internetových stránkach.

Rozsah dokumentácie určujú pre PO a FO – podnikateľov príslušné okresné úrady, ak nevypracúvajú havarijné plány podľa osobitných predpisov.

Vypracovať takýto plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti môže len odborne spôsobilá osoba v oblasti civilnej ochrany.

 

 

Plán ochrany v zmysle zákona obsahuje:

  • závery a odporúčania analýzy územia z hľadiska vzniku možných mimoriadnych udalostí,
  • plán evakuácie,
  • plán ukrytia,
  • plán materiálno-technického zabezpečenia jednotiek civilnej ochrany,
  • plán prípravy na civilnú ochranu,
  • dokumentáciu riadenia záchranných prác pre jednotlivé mimoriadne udalosti a koordinácie síl a prostriedkov využiteľných počas mimoriadnej udalosti s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby na riadenie záchranných prác,
  • dokumentáciu opatrení varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb,
  • dokumentáciu protiradiačných opatrení,
  • protichemických opatrení vrátane opatrení na zvládnutie možných scenárov závažnej priemyselnej havárie uvedených v bezpečnostnej správe a vzhľadom na možný domino efekt, ako aj opatrenia havarijnej pripravenosti,
  • dokumentáciu protibiologických opatrení,
  • dokumentáciu núdzového zásobovania a núdzového ubytovania
  • karta civilnej ochrany objektu.

 

OTÁZKA: Aké sú požiadavky na školenia z oblasti civilnej ochrany?

Rozsah povinností v oblasti civilnej ochrany sa líši v závislosti od charakteru podnikateľskej činnosti podniku. Vzhľadom na povinnosti možno rozdeliť podniky do dvoch skupín:

  • Podniky nepredstavujúce ohrozenie

V danom prípade ide o spoločnosti, ktoré svojou činnosť nepredstavujú hrozbu pre život, zdravie alebo majetok. Do úvahy sa berie najmä geografická poloha spoločnosti a charakter podnikateľskej činnosti. Do tejto skupiny môžeme zaradiť spoločnosti vykonávajúce administratívnu činnosť, vzdelávaciu činnosť, ďalej lekárne, gastroprevádzky, maloobchod, ubytovacie zariadenia a pod.. Prevažnú časť podnikateľských subjektov na Slovensku tvorí práve uvedená skupina. 

  • Podniky predstavujúce ohrozenie

Sú to fyzické a právnické osoby – podnikatelia, ktorí svojou činnosťou predstavujú ohrozenie pre život zdravie alebo majetok – tzv. ohrozovatelia. Do  skupiny ohrozovateľov patria všetky podniky zaradené v zmysle prílohy č. 1 zákona č. 128/2015 Z.z. o závažných priemyselných haváriách do kategórie A a B. Podniky kategórie A a B sú podniky, v ktorých sú nebezpečné látky prítomné v množstvách, ktoré sú rovné alebo väčšie ako prahové množstvá uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 128/2015 Z.z. o závažných priemyselných haváriách. Tieto podniky sú povinné vypracovávať havarijné plány podľa osobitných predpisov a zabezpečovať oboznámenie zamestnancov s uvedenými havarijnými plánmi. Konkrétne sa môže jednať o  podniky zamerané na prečerpávanie, skladovanie, manipulovanie a distribúciu nebezpečných látok ako sú skvapalnené uhľovodíkové plyny (propán-bután), podniky skladujúce veľké množstvá technických plynov ako chlór, fluór a pod.

Podniky manipulujúce s nebezpečnými látkami môžu vytvárať pre svoje okolie ohrozenie, aj keď nespĺňajú podmienky zaradenia do registra informačného systému prevencie závažných priemyselných havárií. V tomto prípade hovoríme o ohrozovateľoch manipulujúcich s nebezpečnou látkou ale nekategorizovaných. Ako ohrozovateľov môžeme klasifikovať aj prevádzkovateľov vodných stavieb, prevádzkovateľov jadrových zariadení a pod..

 

Právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie alebo majetok (predstavujú ohrozenie) a iné právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia (nepredstavujú ohrozenie) musia svojich zamestnancov oboznamovať (a precvičovať) s  Plánom ochrany – Dokumentáciou CO každé tri roky, tzn. vykonávajú prípravu zamestnancov na sebaochranu a vzájomnú pomoc.

Školiť môže osoba odborne spôsobilá na výkon civilnej ochrany –  § 18 zákon č. 42/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov  a vyhlášky MV SR č. 7/2012 Z.z. 

V zmysle § 2 vyhlášky č. 303/1996 Z.z. na zabezpečovanie prípravy na civilnú ochranu sa prípravou obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc rozumie cieľavedomý a sústavný proces preventívno-výchovnej a propagačnej činnosti, teoretického školenia a praktického výcviku, ktoré majú umožniť fyzickým osobám získať nevyhnutne potrebné vedomosti, zručnosti a návyky na sebaochranu a pomoc iným v núdzi

Pre podniky, ktoré sú ohrozovatelia, platia v rámci informovania a školenia povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 128/2015 Z.z. o závažných priemyselných haváriách, v prípade jadrových zariadení pre prevádzkovateľa vyplývajú  povinnosti zo zákona č. 87/2018 Z.z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

 

 

Share.

Comments are closed.