Odpovedáme na Vaše otázky z oblasti ochrany pred požiarmi (OPP). 

Otázky do poradne BOZPO môžete zasielať na: dopyt@boz.sk

OTÁZKA: Ak sa prevádzkovateľ stavby, v ktorej ja nainštalovaná a prevádzkovaná EPS aj napriek skutočnosti, že vzhľadom na charakter a druh stavby nie je potrebné takéto požiarnotechnické zariadenie mať nainštalované, rozhodol pre jej neprevádzkovanie (zrušenie) potrebuje k tomu súhlas príslušného orgánu štátneho požiarneho dozoru? 

ODPOVEĎ: Vlastník stavby je povinný „stavbu užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia.  Orgány štátneho požiarneho dozoru v rámci kolaudačného konania    preverujú  realizáciu  a uskutočnenie  stavby v súlade so schválenou   projektovou  dokumentáciou.

Inštalácia zariadenia EPS si vyžaduje taktiež projektové spracovanie a to osobou s požadovaným osobitným oprávnením a následne jej inštaláciu a vykonávanie pravidelnej kontroly. Platí zásada, že ak sa vlastník stavby rozhodne nainštalovať prožiarnotechnické zariadenie do stavby nad rámec zákonných predpisových požiadaviek, je jeho povinnosťou toto zariadenie aj riadne prevádzkovať a vykonávať kontrolu.  Pokiaľ ide o vykonávanie tzv. „dennej kontroly“ vyhláška MV SR č. 726/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú vlastností elektrickej požiarnej signalizácie, podmienky jej prevádzkovania a zabezpečenia jej pravidelnej kontroly, upravuje možnosť realizovať túto kontrolu aj samotnou ústredňou EPS (§ 15 ods. 6 citovanej vyhlášky).

Pri prehodnocovaní nevyhnutnosti prevádzkovania EPS

musí špecialista požiarnej ochrany aj príslušný orgán štátneho požiarneho dozoru brať do úvahy právne predpisy na úseku ochrany pred požiarmi. Uvedené právne predpisy (uvedené tiež vyššie ) stanovujú a určujú stavby   a v nich   priestory,   kde   EPS   musí   byť  inštalovaná. 

Neprevádzkovaním   – odstavením EPS z činnosti, nesmie dôjsť k zníženiu protipožiarnej bezpečnosti celej stavby, resp. jej časti, k zníženiu bezpečnosti osôb, alebo sťaženiu zásahu hasičskej jednotky.
V prípade odôvodneného záveru, ktorý je výsledkom prehodnotenia spracovaného špecialistom požiarnej ochrany (riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby) a jeho odsúhlasenia  príslušným orgánom štátneho požiarneho dozoru, je možné EPS neprevádzkovať.

Uvedeným spôsobom môže byť PO, resp. FO – podnikateľ oslobodená od povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia § 5 písm. a) zákona o ochrane pred požiarmi – udržiavať EPS v akcieschopnom stave.
Žiadny právny predpis na úseku ochrany pred požiarmi neurčuje povinnosť neprevádzkovanú EPS fyzicky demontovať a zlikvidovať.

Je však povinnosťou PO , reFO -podnikateľa podľa § 4 písm. f) zákona o ochrane pred požiarmi, udržiavať dokumentáciu ochrany pred požiarmi v súlade so skutočným stavom. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať zmeny zodpovedajúce skutočnosti v tých častiach dokumentácie, kde bola zrušená EPS, uvádzaná ako jedno z požiarno-technických zariadení.

Z dôvodu aby nedochádzalo k omylom a nejasnostiam je v tejto súvislosti potrebné vhodným spôsobom fyzicky označiť nefunkčnosť tlačidlových hlásičov EPS, napr. neľahko odstrániteľným nápisom pri každom hlásiči.
Stanovisko HaZZ BA – plk. JUDr. Pavol Komár

OTÁZKA: Čo sa považuje za organizačnú, alebo inú zmenu v súvislostí so zabezpečením povinnosti uvedenej v § 31 ods. 3 vyhlášky o požiarnej prevencii?

ODPOVEĎ: V priebehu realizácie činnosti PO, resp. FO – podnikateľa môže dochádzať počas roka k rôznym udalostiam a zmenám. Tie môžu mať podstatný vplyv na zabezpečovanie povinností spojených s ochranou pred požiarmi. Zákonodarca v tomto smere upravuje v citovanom ustanovení vyhlášky o požiarnej prevencii podrobnosti o povinnosti vedenia dokumentácie na úseku ochrany pred požiarmi a v tej súvislosti aj jej aktualizáciu a úpravu.

V tejto súvislosti sa používa pojem „po každej organizačnej alebo inej zmene“. Vyhláška neupravuje taxatívne čo sa má na mysli pod pojmom organizačná, alebo iná zmena. Na druhej strane však vyhláška upresňuje túto oblasť tým, že uvádza: Ak táto zmena mala vplyv na obsah dokumentácie, vykoná v nej potrebné zmeny“.

Organizačnou zmenou

sa v tomto smere má na mysli predovšetkým zmena právneho postavenia subjektu (napr. zmena právnej subjektivity: spoločnosť s.r.o. bola pretransformovaná na akciovú spoločnosť a pod.). Takáto zmena má následne podstatný vplyv na organizačné usporiadanie aj v náväznosti na zabezpečovanie povinností na úseku ochrany pred požiarmi.

Inou zmenou

sa má mysli hlavne zmena v charaktere účelu využitia stavby, zmena v účele využitia priestorov a stavieb, ako aj podstatná zmena spôsobená zvýšením požiarneho zaťaženia, požiarneho rizika. Medzi iné zmeny je možné zaradiť tiež zmenu povinností v obsahovej stránke spracovania dokumentácie na úseku ochrany
pred požiarmi, ktorá vyplynula z legislatívnych zmien. V týchto prípadoch je potrebné dokumentáciu na  úseku ochrany pred požiarmi upraviť podľa nových podmienok. Ak takáto zmena má vplyv napr. na organizačnú štruktúru, resp. ide o zmenu účelu využitia priestorov a stavieb, je potrebné zmenu realizovať bezprostredne po realizácii nadobudnutia účinnosti daných zmien.

Pokiaľ ide o zmenu štatutárneho orgánu právnickej osoby, zmenu osoby technika požiarnej ochrany, toto sa nepovažuje za podstatné zmeny. Nie je to dôvod na úpravu dokumentácie na úseku ochrany pred požiarmi, pokiaľ nedošlo k naplneniu vyššie uvedených podmienok.
Stanovisko HaZZ BA – plk. JUDr. Pavol Komár

OTÁZKA: Je povinnosťou vlastníka stavby, ktorá nie je prevádzkovaná, je vyprázdnená a pripravená na odpredaj, zabezpečovať aj napriek tejto skutočnosti kontroly hasiacich prístrojov, požiarnych vodovodov, vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok elektrických zariadení, kontrolu a údržbu požiarnych uzáverov, zabezpečovať akcieschopnosť EPS ako aj* viesť takéto stavby – objekty v zozname objektov právnickej osoby?

ODPOVEĎ: PO a FO – podnikateľ zodpovedá za plnenie povinností na úseku ochrany pred požiarmi v priestoroch a stavbách, ktoré sú v jej vlastníctve, užívaní, resp. správe. Jednotlivé povinnosti upravuje zákon o ochrane pred požiarmi a podrobnosti o povinnostiach následne vyhláška o požiarnej prevencii.

Táto všeobecná povinnosť platí až do momentu,

kedy PO, resp. FO – podnikateľ, vlastník stavby, neprenesie zodpovednosť za plnenie povinností v danej stavbe na iný subjekt na základe zmluvného vzťahu (nájomca, na základe nájomnej zmluvy, resp. nový majiteľ, na základe zmluvy o predaji nehnuteľnosti). Do momentu nadobudnutia platností a hlavne účinnosti predmetnej zmluvy, zabezpečuje – vlastník stavby všetky povinnosti, vrátane oblasti ochrany pred požiarmi, ktoré sa k predmetnej stavbe vzťahujú.

Otázku prevádzkovania, resp. neprevádzkovania stavby predpisy na úseku ochrany pred požiarmi priamo neupravujú, avšak z analógie ustanovení zákona o ochrane pred požiarmi, ktoré upravujú povinnosti vlastníka stavby vyplýva, že vlastník stavby zabezpečuje povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi do vtedy, kým stavba plní účel na ktorý bola naprojektovaná, zrealizovaná a uvedená do užívania.

Ak stavba prestane plniť svoju funkciu a účel podľa kolaudačného rozhodnutia,

dochádza minimálne k zmene účelu jej využitia. V týchto prípadoch je povinnosťou vlastníka stavby prehodnotiť zabezpečenie podmienok protipožiarnej bezpečnosti stavby (napr. novým riešením protipožiarnej bezpečnosti v projektovej dokumentácií).

Ak stavba neplní účel, na ktorý bola naprojektovaná, zrealizovaná a uvedená do užívania a zároveň je preukázané, že sa v nej nenachádza také požiarne riziko, ktoré by vyžadovalo zabezpečenie stavby požiamo-technickými zariadeniami, požiarnou vodou, resp. inými zariadeniami slúžiacimi na účel ochrany pred požiarmi, nie je potrebné následne ani zabezpečovať kontrolu týchto zariadení.

Opodstatnenosť tohto nezabezpečovania činností, však musí vlastník stavby preukázať vhodným spôsobom. V opačnom prípade je povinný zabezpečovať všetky povinnosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku ochrany pred požiarmi. PO a FO – podnikateľ zodpovedá za plnenie povinností na úseku ochrany pred požiarmi v priestoroch a stavbách, ktoré sú v jej vlastníctve, užívaní, resp. správe.

Jednotlivé povinnosti upravuje zákon o ochrane pred požiarmi a podrobnosti o povinnostiach následne vyhláška o požiarnej prevencii. Táto všeobecná povinnosť platí až do momentu, kedy PO, resp. FO – podnikateľ, vlastník stavby, neprenesie zodpovednosť za plnenie povinností v danej stavbe na iný subjekt na základe zmluvného vzťahu (nájomca, na základe nájomnej zmluvy, resp. nový majiteľ, na základe zmluvy o predaji nehnuteľnosti). Do momentu nadobudnutia platností a hlavne účinnosti predmetnej zmluvy, zabezpečuje – vlastník stavby všetky povinnosti, vrátane oblasti ochrany pred požiarmi, ktoré sa k predmetnej stavbe vzťahujú.